Page 100 - Vrátiť sa domov
        P. 100
     MÝTO POD STARÝM HRADOM
                                                  / Pod¾a povesti J. Domastu /
                              Bolo to dávno, pradávno,          V tej chvíli jak hromy, blesky
                              v storoèí dvanástom, mono skôr,  medvedica sa prihnala,
                              keï uhorský krá¾ sa vybral        kosodrevinu lámala,
                              po¾ova do slovenských hôr.       revom vrhla sa na krá¾a.
                              S poèetnou svojou druinou        Gróf Sklabinský najbliie stál
                              ku krivánskym lesom mieri,        pochytil ho nesmierny strach
                              tam do prekrásnej prírody         odhodil otep a zbroj
                              s mnostvom divokej zveri.        a dolu kopcom utekal,
                              Dolnozemskú druinu krá¾          vrútocký zeman Boguna
                              nechcel na po¾ovaèku bra,        naproti tomu odvahu mal,
                              - do kopcov sa zadýchali          zasiahol maca do srdca,
                              ihneï v prvých strminách,         ete dýkou ho dobodal.
                              preto si krá¾ na lov brával       Medveï sa vzoprel, zareval
                              slovenskú druinu vade           zo svojich posledných síl,
                              a dolniakov ponechával            spadol na krá¾a i Bogunu,
                              vdy na najbliom hrade.         k zemi ich prudko pritlaèil.
                                                                Chlapi vyslobodili oboch,
                              Jedného dòa pri lovení            krá¾a dali na holinu,
                              na fatranskej junej stráni,      poskytli mu prvú pomoc,
                              zbadal krá¾ malých medviedkov,    aj skorocel dali mu,
                              ako sa klbèili, hrali,            práve keï oèi otvoril,
                              nariadil grófovi Sklabinskému     nad ním sa Sklabinský skláòal
                              pánovi hradu Sklabiòa,            ïakujem, e si ma zachránil
                              nech medvieïatá chytí             povedal dojatý mu krá¾,
                              jeho doprovodná druina.          vae krá¾ovské velièenstvo
                              Darmo ho chlapi presviedèali,     to bola povinnos voèi vám
                              e teraz nie je vhodný èas,       farizejsky prehlásil
                              medvedica na úboèí                sklabiòský hradný pán.
                              v strehu sliedi, vidí nás.
                              Zrazu malé medvieïatko            Keï sa krá¾ zo oku spamätal,
                              priskákalo ku krá¾ovi,            chlapom po¾ovníckej druiny
                              ten sa snail zo vetkých síl,    za zásluhy o jeho záchranu
                              chcel chyti ho za nohy.          ve¾kodune rozdával
                                                             97
     	
