Blaha

Prejsť na obsah
Terchovská a Rajecká dolina
Kraj našich predkov
Varín
Na konci 19. storočia
Krátka hostória
Krásna príroda - v nej sa narodili a žili naši starí otcovia viac ako 6 generácií

Od Matúša Blahu a jeho syna Matúša, ktorý sa narodil v Turíí a mal syna syna Františka, zakladateľa našej rodiny, narodeného na Starom Dvore vo Vrátnej doline.
Dňa 5. 6. 1910 uzatvorili sobáš František Blaha a Sidónia Blahová a položili tak základ dnešného rozkošateného stromu rodu Blahovcov. František Blaha pracoval ako správca lesov grófa Pongráca a prvé sídlo manželov Blahovcov bola hájovňa v doline Kúr, kde prišli na svet prvé deti - Mária, Bohdan a Anna.
V roku 1915 sa František a Sidónia presťahovali so svojimi deťmi do domu vo Varíne na Hrnčiarskej ulici, kde sa narodili ďalšie deti - Viliam, František, Štefan a Alojz. Sedem detí Blahovcov bolo vychovaných v duchu kresťanstva, k poctivej práci a úcte k rodinným tradíciám. Za 114 rokov sa z malého stromčeka, ktorý zasadili František a Sidónia Blahovci, stal pevný a rozkošatený strom. Sedem potomkov Františka a Sidónie splodilo 21 detí, ktorým sa narodilo 43 detí (vnukov). Títo vnuci a vnučky súrodencov Blahovcov majú dnes už veľa detí, pravnukov a pra-pra-pravnukov Františka a Sidónie.
V duchu odkazu Františka a Sidónie Blahovcov sme zostali verní našim rodinným tradíciám a hodnotám a uchovali sme si i lásku k prírode, nášmu kraju a Slovensku. V mohutnom rodinnom strome hájnika Františka Blahu a jeho ženy Sidónie je mnoho lekárov, stavbárov, strojárov, učiteľov, umelcov, počítačových odborníkov, podnikateľov a veľa ďalších profesií, ale všetci sú predovšetkým Blahovci, hrdí na svojich predkov a odhodlaní viesť svojich potomkov k Blahovskej tradícii – pracovitosti, čestnosti, skromnosti podľa vzoru Františka a Sidónie.
Dobré jedlo - základ rodiny
Fazuľová polievka

        Stará mama varila rada a veľmi dobre.
Pre našu rodinu bolo typické:
- Nikdy sa na jedle nešetrilo a každý hosť bol vždy vítaný a ponúknutý.
- U Blahov sa vždy v sobotu varievala suchá fazuľa ako polievka, alebo prívarok.
- Vždy pred odkrojením z čerstvého chleba urobia sa na ňom 3 krížiky.
- Často sa pekávali zapletané vianočky s hrozienkami , ale na slano.
My už dnes vianočky väčšinou kupujeme, ale stále maslom natreté krajce z vianočky jeme "naslano" (solíme,  pokryjeme slaným alebo plesnivým syrom-naše deti majú najradšej sardelovú pastu).
Špecialitou starej mamy bola hustá fazuľová polievka z veľkých fazúľ, do ktorej dávala sušené slivky (sušila ich na plechu v rúre) a rôzne  neznáme prísady. To bolo pravidelne celé sobotné menu...
Bolo to super , keď pri stretnutí s tetou Vlastou, alebo Helenou, alebo hociktorou ženou z rodiny pri otázke "čo si dnes varila"?  Dozvedel si sa : No, fazuľu, však je sobota ! Aj dnes (6.7.2024) je sobota a máme doma fazuľu, výbornú...
Kde sa rozpŕchli členovia rodu
Naši dedovia a pradedovia žili dlhé roky na území ohraničenom Malou  a Veľkou Fatrou a zomierali tam, kde sa narodili bez toho, aby  aspoň raz za život zašli za tento kraj. Dnes ich potomkovia poznajú z vlastných skúseností celý svet a  žijú v rôznych kútoch Slovenska a Čiech ale aj Európy a Ameriky a možno aj v iných svetadieloch.
Vrátna dolina
Horáreň na Starom Dvore pod Rozsutcom, medzi Sokolím, Príslopom a Grúňom bola miestom vzniku rodu Františka Blahu. Život ho doviedol do horárne v Kúrskej doline, kde sa narodila časť druhej generácie a neďalekého Varína, kde sa narodil jej zvyšok.
Spojte sa s nami...
bl(zavináč)ha.sk
...Aktuality


Videá zo stretnutí Blahovej rodiny
Návrat na obsah